reklama

Mečiarove amnestie - zrušiť alebo nezrušiť?

Príspevok je reakciou na výzvu sudcu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Šamka k diskusii v otázke tzv.: Mečiarových amnestií.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

K otázke zrušenia tzv.: Mečiarových amnestií, reakcia na príspevky JUDr. Šamka a JUDr. Ševčíka

Týmto článkom, by som chcel prispieť k “hľadaniu” odbornej diskusie k problematike zrušenia tzv.: Mečiarových amnestií. Reagujem tak na články Krajského sudcu JUDr. Petra Šamka a advokáta JUDr. Mariána Ševčíka, CSc.

V prvom rade je potrebné súhlasiť s tým, že sa jedná čisto o ústavnoprávny problém. Posudzovať by sa mala, nielen “čisto” procesnoprávna stránka (či Ústavný súd SR má právomoc konať vo veci), ale aj procesno-právna povaha samotných, právnych aktov - amnestií prezidenta, a to z pohľadu, kto, resp. aký orgán vydal tento právny akt a o aký právny akt sa jedná.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa JUDr. Šamka, ale aj JUDr. Ševčíka, sa ako rozhodujúce javí, posúdenie dvoch základných otázok:

1. posúdenie, aký orgán z pohľadu Ústavy a jej výkladu vydal amnestie (postavenie prezidenta SR podľa Ústavy),

2. akú povahu z hľadiska teórie práva, má vydaný právny akt, amnestia prezidenta.

Krátko k otázke postavenia prezidenta SR podľa Ústavy

Podľa VI. Hlavy Ústavy, je prezident SR orgánom výkonnej moci. Ústavná úprava postavenia prezidenta, jeho voľby, jeho právomoci a pôsobnosť, vzťah k ostatným orgánom verejnej moci, sú obsiahnuté v Čl. 101 až 107 Ústavy.

Dôležité je zodpovedať (nie len v našom prípade), kto je, resp. aký orgán verejnej moci predstavuje prezident SR. Podľa komentára JUDr. Drgonca k Čl. 101 ods. 1 Ústavy je prezident SR verejná funkcia, je orgán štátu. Nie je to kolektívny orgán, právomoci vykonáva jednotlivec, fyzická osoba. Z logiky veci teda vyplýva, že prezident SR je orgánom štátu, teda je z pohľadu teórie práva orgánom verejnej moci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalej, nezávislosť prezidenta je relatívna, kedy Ústava na jednej strane, priznáva prezidentovi nezávislosť “nie je viazaný príkazmi orgánov verejnej moci, ani príkazmi fyzických alebo právnických osôb”, na druhej strane je však prezident viazaný platným právnym poriadkom SR (Čl. 2 ods. 2 Ústavy - na čo poukazuje aj JUDr. Ševčík). Prezident teda môže vykonávať svoje právomoci len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Zhrnutie: “Prezident je teda orgánom verejnej moci a výkon svojich právomocí musí realizovať v súlade a v medziach platného právneho poriadku SR”.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Povaha právneho aktu vydania amnestie

V tejto otázke, je podľa JUDr. Šamka potrebné posúdiť, či sa jedná o individuálny alebo normatívny právny akt. JUDr. Ševčík rozširuje túto úvahu aj o to, že je dôležité posúdiť, či sa jedná o prameň práva alebo aj o zákon.

Dovolím si znova napomôcť komentárom JUDr. Drgonca k Čl. 102 ods. 1 písm. j Ústavy, ktorý rieši aj amnestie. Citujem: “Rozhodnutie o amnestii je všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý sa uverejňuje v Zbierke zákonov”. S poukazom na vyššie uvedené (postavenie prezidenta podľa Ústavy), tento všeobecne záväzný právny predpis je vydaný orgánom štátu, teda orgánom verejnej moci. Z povahy veci, ale aj z teórie práva, nie je pochýb o tom, že rozhodnutie o udelení amnestie je normatívny právny akt, všeobecne záväzný právny predpis, ktorý zverejnením v Zbierke zákonov nadobúda platnosť (a veľa krát aj účinnosť) a čo je dôležité, pôsobí erga omnes - voči všetkým. Ako príklad v spojení s Čl. 102 ods. 1 písm. j chcem uviesť, že Ústava priznáva prezidentovi aj právo udeliť milosť. Milosť, na rozdiel od amnestie, je však individuálny právny akt a nezverejňuje sa v Zbierke zákonov, vzťahuje sa na konkrétny prípad, a pôsobí inter partes. Tento rozdiel uvádzam zámerne, aby bolo “cítiť” rozdiel medzi všeobecne záväzným právnym predpisom, resp. normatívnym a individuálnym právnym aktom. Nakoniec, tieto základné atribúty a rozdiely sú opísané aj v teórii práva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak JUDr. Ševčík tvrdí, že je podstatné posúdiť aj to, či amnestia ako právny akt je aj právnym prameňom alebo dokonca zákonom (neprípustnosť konania pred Ústavným súdom, nakoľko vydanie amnestie nemá povahu zákona), tak toto tvrdenie si dovolím spochybniť, nakoľko: ad. 1. pri výkone právomoci prezidenta, vydaním amnestie, sa jedná o všeobecne záväzný právny predpis (podľa teórie práva, vykazuje a spĺňa všetky potrebné, základné atribúty), ad. 2. tento právny akt je vydaný orgánom verejnej moci, čo nám v predmete veci úplne postačuje, ad. 3. ako prameň práva sa často, najmä v rozhodovaní súdov, aplikuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR, pritom sa jedná o individuálne právne akty v rámci aplikácie práva (len strohé zúženie, že prameňom práva je len Ústava, ústavné zákony, zákony, podzákonná činnosť orgánov verejnej moci a pod. nie je celkom na mieste). Čo sa týka úvahy JUDr. Ševčíka, že amnestia nemá povahu zákona, uvádzam, že aj všeobecné právne predpisy orgánov verejnej moci (napr. právne akty ústredných a miestnych orgánov verejnej moci, ale aj nariadenia vlády), nemajú povahu zákona, resp. vôbec nie sú zákonmi, predstavujú podzákonnú činnosť týchto orgánov, ktorá je preskúmateľná Ústavným súdom SR (primerane Čl. 125 ods. 1 Ústavy). Z uvedeného dôvodu, je preto otázka posúdenia toho, či sa vydaním amnestie jedná o zákon, v predmete veci úplne irelevantná.

Zhrnutie: “Právny akt, rozhodnutie prezidenta o udelení amnestie, je všeobecným právnym predpisom, ktorý vydal orgán verejnej moci a predstavuje výkon ústavnej právomoci prezidenta, formou podzákonnej činnosti, ktorý je preskúmateľný Ústavným súdom”.

Konanie pred Ústavným súdom

Do pôsobnosti Ústavného súdu patrí aj posudzovanie kompetencií a procesu deľby moci v štáte. Ohľadne vydávania amnestií vstupuje prezident medzi súdnu moc a občanov. Prezident týmto vstupom prerušuje väzby v deľbe moci a berie na seba zodpovednosť. Ako už bolo spomínané vyššie, žiadny orgán verejnej moci, a čo sa týka prezidenta jedná sa o orgán výkonnej moci, nesmie zasahovať do inej moci (zákonodarnej alebo súdnej) v rozpore s Čl. 2 ods. 2 Ústavy. V prípade posudzovania tzv. Mečiarových amnestií, by sa Ústavný súd SR o to citlivejšie, ale najmä pozornejšie mal zaoberať komplexne otázkou súladu a to nielen v rámci samotného súladu s právnym poriadkom SR, ale aj v rámci súladu dodržania ústavných princípov deľby moci v štáte.

Zhodujem sa s tým, že konanie ohľadne zrušenia tzv.: Mečiarových amnestií, by mal riešiť Ústavný súd SR na podnet navrhovateľa podľa § 18 primerane ods. 1 zákona 38/1993, v spojení s Čl. 130 Ústavy. Určite nie Národná rada ústavným zákonom. Ohľadne konania pred Ústavným súdom SR, však vidím dva zásadné problémy:

1. Problém v “nedostatočnom” aplikovaní Čl. 125 ods. 1 Ústavy. Ak má byť podaný na Ústavný súd návrh na konanie o súlade vydania amnestie s právnym poriadkom SR, tak v Čl. 125 ods. 1 Ústavy, nie je na to právny inštitút. Ak posúdime všetky písm. a) až d) tohto Čl. Ústavy, tak vydanie amnestie síce je všeobecným právnym predpisom, ktorý vydal orgán verejnej moci, ale nie je nariadením vlády, nie je ani všeobecným právnym predpisom ministerstiev alebo ostatných ústredných orgánom štátnej správy (predsa len prezident má iné postavenie štátneho orgánu), nie je ani všeobecným právnym predpisom miestnych orgánov štátnej správy. Jednoducho povedaná, nie je o čo oprieť návrh ako taký. Tento problém neriešia ani Čl. 125a, 125b a násl. čl. Ústavy. Teda nevieme konkrétne špecifikovať, o aký návrh, resp. o aké konkrétne konanie pred Ústavným súdom by sa malo jednať (subsumovať pod konkrétny Čl. Ústavy), vieme len všeobecne, že by sa malo jednať o konanie o súlade s právnym poriadkom SR.

2. Problém rozhodovacej činnosti Ústavného súdu v otázke amnestie. Ústavný súd SR už konštatoval, že súčasťou tohto práva (rozhodnutie o udelení amnestie), nie je aj oprávnenie prezidenta SR akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii už uverejnené v Zbierke zákonov SR (I.ÚS 30/1999 z 28.06.1999 zverejnené v Z.z. pod č. 182/1999). Môže prezident SR, v tejto veci, byť navrhovateľom na začatie konania, alebo nie? Taktiež Ústavný súd konštatoval, že možnosť zmeny amnestie “in fraudem legis” popiera jej zmysel. Aboličná forma sa vzťahuje na činy spáchané pred vyhlásením amnestie. Ústavný súd poukázal na to, že ak naráža efektívnosť právneho systému pri aplikovaní oprávnení subjektmi, ktoré nimi disponujú (prezident a jeho oprávnenie rozhodnúť o amnestii), na prekážky vytvorené chybnými prezumpciami, nie je to téma na riešenie otázok de lege lata, ale de lege ferenda, čo sa už udialo, “oklieštením” tejto právomoci prezidenta ústavným zákonom 90/2001 Z.z. (podpis na rozhodnutie o amnestii prezidenta už vyžaduje aj podpis zástupcu vlády). Na túto skutočnosť poukázal aj JUDr. Ševčík, keď správne obhajuje porušenie zásady právnej istoty, zrušením amnestie.

Zhrnutie na záver

1. Zastávam názor, že prezident ako orgán verejnej moci, rozhodnutím o amnestii, vydal všeobecne záväzný právny predpis, ktorý je preskúmateľný Ústavným súdom. Dokonca zastávam názor, a tu si dovolím polemizovať s názorom JUDr. Šamka, že každé rozhodnutie orgánu verejnej moci, teda nie iba normatívne právne akty, ale aj individuálne právne akty, každé konanie/nekonanie, alebo akýkoľvek zásah orgánu verejnej moci, a to najmä z dôvodu, že ide o orgán verejnej moci je preskúmateľné Ústavným súdom. Práve Ústavný súd je poslednou inštanciou na prípadné zjednanie nápravy, ak došlo k porušeniu ústavných princípov alebo základných práv a slobôd.

2. Pri rozhodovaní Ústavného súdu v merite veci, bude rozhodujúce veľmi precízne zvážiť, ktoré ústavné princípy a právne zásady majú prednosť pred ostatnými. Nepostačí len konštatovať, že došlo k zneužitiu práva, prípadným nálezom musí byť preukázané, že došlo k takému porušeniu ústavných princípov a v takom rozsahu, že porušenie právnej istoty a iných právnych zásad jednotlivcov (dotknutých amnestiou), je z pohľadu takéhoto porušenia Ústavy a základných práv, menej významné.

František Wágner

František Wágner

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Otec, manžel, syn, právnik. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu